Anglická kapela Anathema prichádza v roku 2001 s novým albumom a celý svet očakával, čo po prevratnom Judgement bude následovať. Nikto nečakal, že sa kapela vráti k svojím metalovým koreňom, ba práve naopak, všetci čakali ešte väčšie vymäknutie. V podstate sa to aj potvrdilo, ale viac ako o to vymäknutie ide o to, že Anathema momentálne je hrateľná vo všetkých rádiach. Že je hrateľná, neznamená, že je hraná.. a to je veľmi veľká škoda, lebo tento počin by mohol osloviť milióny ľudí. Ma to obrovský potenciál.. ale ako to už u kapiel s metalovou minulosťou býva… ostane aj toto dielo stále undergroundovým počinom a pochutia si na ňom len ozajstní, komerčnými sračkami neovplyvnení, fajnšmekri. Ešte raz si povzdychnem: ach jaj, škoda. Ako tak pozerám, toto dielo je druhým po Judgement, ktoré vydalo vydavateľstvo Music For Nations. Jediná kapela ktorá z „Veľkej Trojky“ doteraz vydáva u Peaceville je My Dying Bride. Osud kapely Anathema mi trošku pripomína osud Paradise Lost, ktorí tiež začínali u Peaceville, prešli k silnejším Music For Nations a posledné dva počiny vydali už u EMI, čo je teda vydavateľstvo so silou ako hrom. Uvidíme, či chlapcov z Anathema čaká rovnaký „postup“.. ale som si istý, že také veľke vydavateľstvo ako EMI by už určite dokázalo kapelu pretlačiť do všetkých normálnych obchodov, veď taký Host od Paradise Lost dostanete prakticky hocikde.. A teraz k tomu hlavnému – hudba. Kto miluje Judgement, môže si to ísť kúpiť bez toho aby čítal ďalej. A prečo tak tvrdím? No jednoducho preto, lebo toto dielo sa v podstate nesie v duchu Judgement s tým, že produkcia albumu sa môže rovnať absolútnej špičke v momentálnej svetovej pop-rockovej produkcii. Všetky nástroje sú tu absolútne čisté a každý zvuk a každý tón je dotiahnutý do absolútnej dokonalosti. Z tejto stránky si kapela dala na tom veľmi záležať a ak sa vám zdal už Judgement dosť „čistý“, tak zvuk tohto vás zrazí do kolien. Hudobne sa jedná o pop-rock trošku temnejšieho a náladovejšieho razenia. Hudbu majú na svädomí piati ľudia: odjakživa v Anathema hrajúci bratia Cavanaghovci (Vinnie – gitara a spev, Danny – gitara), John Douglas – bicie, bassák Dave Pybus (momentálne vibruje u Cradle of Filth) a práve z COF odišlý Les Smith – obstaráva klávesy. Práve ten posledne menovaný má veľkú zásluhu na tom, že album znie tak ako znie a že je v ňom oproti Judgement miliarda rôznych skrytých a všelijako kamuflovaných, pre metal netypických, umelých zvukov – samplov. Jednoducho tým nahrávka získala ako keby ďalší rozmer. Čítal som rozhovor, kde Danny vravel, že oproti tomuto je Judgement zvukovo akýsi plochý… nevedel som čo si mám pod tým „plochý“ predstaviť a teraz už viem. Kým Judgement sa vám zdal prepracovaný do posledného detailu… toto je ešte viac prepracovanejšie. A to všetko práve vďaka Lesovi, ktorý má veľkú záľubu v hraní sa so zvukmi a hraní sa so všelijakými mašinkami. Judgement bol nádherný kúsok a stále ho zaraďujem k undergroundu, čo sa o tomto diele povedať nedá. Toto by sa malo predávať v každom obchode s CDs. Nemá to už s undergroundom vôbec nič spoločné. Počnúc obalom, produkciou, samozrejme samotnou rádiami, stráviteľnou hudbou až dajme tomu po spev. Vincent spieva absolútne uvoľnene a bez akejkoľvek kŕčovitosti dokáže jemne pohladiť a uspať každého. Úvodná skladba Pressure vás dostane svojou „farebnosťou“ zvuku, pohodovým spevom a celkovou pohodovou atmosférou do kolien. Vincent tu sem-tam prekrásne zaťahuje svojím hlasom… myslel som, že jeho spev sa už oproti minulému albumu zlepšiť nemôže..mýlil som sa. Opäť pokročil v zdokonaľovaní sa. Krásnym kryštálovým zvukom španielky sa začína Release a Vincent spieva citlivo ako asi nikdy predtým. K jednoduchému gitarovému motívu sa stále pridávajú nejaké sample a nástroje, čím skladba naberá na akejsi šťavnatosti. Počuť tu aj akési zbory.. veľmi pekné. Jediná „atypická“ pieseň na albume, vyčnievajúca nad ostatné je snáď rýchla Panic, ktorá tento pomalý album príjemne osvieži. Ak si spomínate, aj Judgement mal svoju rýchlovku (pieseň rovomenná s názvom albumu). Popisovať každú pieseň by bol pekný nezmysel, no nedá mi nepovedať svojích absolútnych favoritov zo všetkých a to sú: Leave no Trace a hneď po tom idúca Underworld. Tieto dve skladby pôsobia hádam najdôveryhodnejšie z celého albumu…presvedčili ma o svojej úprimnosti. V Barriers sa opäť stretneme s pekným ženským hlasom, ktorý ma nastarosti stará známa – Johnova sestra Lee. No a nie aby ste sa zľakli minutáže poslednej skladby.. sú tam totižto ukryté 2 bonusy v podobe psycho hovorenej pasáže a akejsi, o nič menej psycho, vybrnkávačky, na ktorú viac ako 3 krát za rok čakať asi nebudete. Celkovo je to jednoducho pohodová hudba, ktorú si môžete pustiť kedykoľvek pri akomkoľvek duševnom rozpoložení. Je to o minimalizme a kráse.. o sile jednoduchosti. Spomeniem ešte booklet, a celkovo artwork, je dosť progresívne riešený. Titulný obrázok ktorý vidíte keď je knižôčka za „sklom“ nie je celý..vyberte knižôčku a ten obrázok pokračuje. Texty sú písané rukou a niekedy dosť ťažko čitateľné.. nehovoriac o tom, že niekde si budete musieť na pomoc zobrať zrkadlo..ak samozrejme neviete čítať zľava do prava s obrátenými písmenami (pozrite text Looking Outside Inside)…ale takto to chalani chceli a takto to majú. A nedá mi nespomenúť logo kapely.. keď sa dá samozrejme ten suchý nadpis ešte nazvať logom. Je nádherne vidieť ako sa menilo logo počas vývoja kapely. Na The Silent Enigma je ešte staré logo s mnohými venčekmi, na Eternity a na Alternative 4 je venčekov menej, to Judgement už nadobro skoncoval s pekným logom a ostali len obyčajné tlačené písmena… a tu je to dotiahnuté do najčitateľnejšej podoby aká môže hádam existovať. Ale plne sa to k albumu hodí, presne ako booklet, takže niet dôvodov k akejsi nespokojnosti. To nie sú moje výčitky..mne sa to náhodou veľmi páči. Hoc ako sa mi tento album po hudobnej stránke ľúbi.. oproti Judgement má ale o dosť slabší emocionálny náboj, ktorý je pre mňa pri takejto hudbe veľmi dôležitý. Kým Judgement priam sršal melancholickou, smutnou atmosférou.. tak tu sa to akosi vytráca. Aký pekný deň na exit.. či exitus? Alebo len na vypadnutie niekde na pláž.
anathema – a fine day to exit (2001) www.anathema.ws
pressure 6:44
release 5:47
looking outside inside 6:22
leave no trace 4:46
underworld 4:09
barriers 5:53
panic 3:30
a fine day to exit 6:49
temporary peace 18:26
čas: 62:32
Celá debata | RSS tejto debaty