> e1

Čítal som kopec recenzií na toto dielo a všetky to chválili do neba. Teraz viem, že všetky tie ódy boli pravdivé. Gotické dámy a gotickí páni, aj táto recenzia sa ponesie v duchu chválospevov – pre tých čo nemajú čas prečítať si to do konca odkážem hneď na začiatok: kľudne bežte zháňať tento skvost. Ja som tak urobil a šírim dobrú zvesť o tomto megadiele ďalej… Zobrato do úvahy, že vekový priemer v čase vydania tohto albumu (1998) bol okolo 20 rokov (huslista Pete Johansen tu vystupuje ako hosť) sa môžeme len čudovať, čo za mozgy títo mladí ľudia z Nórskeho kráľovstva majú. Maximálne bombasticky poňatá gotika, ktorá učarí aj tomu najzarytejšiemu a najnatvrdlejšiemu metlákovi. Lekcia z absolútnej gotickej dokonalosti. Preludium je intro, kde sa nám predstaví zbor so speváčkou. Dobre, poviete si, že zbor majú aj Therion, Haggard a kto vie ešte kto… Zabudnite na Therion. Toto je o niečom inom. Keď som prvý krát počul prechod z Preludium… do Evenfall a ten nástup speváčky Vibeke do druhého songu – skoro som sa pominul od šťastia… Taký geniálny nástup speváčky som už dlho nepočul. Onedlho sa ozve aj hlavný chropotič Morten. Ide mu to vskutku skvele a zďaleka len nechroptí… pozor: používa sem-tam aj blackový škrekot! Aj keď je ho tu ako šafránu, ale predsa tu je a tam, kde sa objaví, dokáže dokonale zabíjať. Speváčka Vibeke je považovaná v gotických kruhoch za najlepšiu… je to holý a neodškriepiteľný fakt a akékoľvek diskusie o tomto sú zbytočné. Akokoľvek mám rad Anitu z The Sins of thy Beloved, Liv z Theatre of Tragedy, Medeah z Artrosis alebo aj iné gotické spevule, na Vibeke to zatiaľ nie je. Ona používa pravý operný spev, sem-tam niečo zašepká alebo si len tak smutne pohovorí. Ale jej operný spev je bezchybný a skvie sa nad celým albumom ako zlatá perla zasadená v diamante. A ešte aby toho nebolo málo, tak ona aj veľmi dobre vyzerá! 🙂 Vrátim sa k tomu zboru: tvorí ho 8 ľudí (4 ks ženy + 4 ks muži), väčšina je z kapely a zbytok sú ich kamaráti – žiadni profíci za ťažké prachy! No, a viete si asi predstaviť, keď sa začne naháňať ženský hlas s mužským, rôzne sa začnú prelínať, doplňovať a do toho sa sem-tam vmiesi aj zbor… no nádhera! Hudobne je to pomalý death metal s klávesami, husľami, ženským operným vokálom, zborom, mužským chropotom, melancholickou atmosférou…čiže skrátene povedané: gothic metal. Práve zbor robí hudbu Tristania originálnou a rozlíšiteľnou od ostatných goticky zameraných kapiel. Husle už nie sú natoľko ojedinelým nástrojom v tomto žánri, no skutočne majstrovsky zvládnuť tento nástroj a vhodne ho zakonponovať do hudby vie len málokto. Pete Johansen je človek, ktorý to dokázal – o tom niet pochýb. Ak sa vám zdá, že ste podobné husle už niekde počuli, tak to je vcelku možné, nakoľko Pete je dvorným huslistom nie len v Tristania ale aj v The Sins of thy Beloved a tuším vŕzga aj v Morgul. Keď som napísal, že hudba je pomalá, samozrejme, nie je tomu tak vždy.. gotika sa vždy pomaly hrať nedá, to by nefungovalo. Oproti doom-metalu môže byť gothic-metal rýchly (skôr by sa žiadalo povedať: rezký namiesto rýchly) a patrične sa to do určitej miery aj od gotiky očakáva, že bude sem-tam rezkejšia. Doom-metal má iné nástroje na to aby bol zaujímavý aj keď je pomalý.. Ale samozrejme sa to s tou rezkosťou nemôže preháňať, to by tiež nefungovalo. Kapela si na túto háklivú situáciu okolo správneho pomeru rýchlejších a pomalších témp dala veľký pozor a namiešala to tak, že výsledok je fantastický. Medzi tie rýchlejšie piesne patrí napríklad Angellore. V tej piesni sa objaví druhý a posledný hosť na tomto albume, ktorý ma za úlohu spievať čisto, Osten Bergoy. Spolu s Mortenom to tak roztočia, že sa budete diviť (no, diviť sa budete počas posluchu celého albumu). Rozoberať jednotlivé piesne by bol čistý nezmysel. Každá pieseň je totižto sama o sebe skvost a predstavte si, že ich tu máte 9 (vrátane intro/outro), takže je sa na čo tešiť. Nuda nehrozí – to zaručujem. Stále sa budete vracať k tomuto albumu a stále budete krútiť hlavou: Ako to, že som túto kapelu do teraz ignoroval/a? Už aj sa odlepte od PC a bežte si nejakým spôsobom nejako urvať tento skvost. Tristania je právom považovaná za najlepšiu gotickú kapelu súčasnosti. Theatre of Tragedy môžu byť radi, že majú takýchto následovníkov… Čítal som kopec recenzií na toto dielo a všetky to chválili do neba. Teraz už viem, že všetky tie ódy boli pravdivé…

Tristania – Widow’s Weeds (1998)   www.tristania.com

01. Preludium (instrumental)
02. Evenfall
03. Pale Enchantress
04. December Elegy
05. Midwintertears
06. Angellore
07. My Lost Lenore
08. Wasteland’s Caress
09. … postludium (instrumental)